Žaloba Proti Nečinnosti Orgánu Verejnej Správy Krajský Súd V

žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy krajský súd v banskej bystrici komenského 12 974 87 banská bystrica

Žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy
Krajský súd v Banskej Bystrici
Komenského 12
974 87 Banská Bystrica
Žalobca: Ján Novák
Hviezdoslavova 24
985 59 Banská Bystrica
Žalovaný: Slovenská inšpekcia životného prostredia
Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica
Partizánska cesta 94
974 01 Banská Bystrica
Žaloba proti nečinnosti Slovenskej inšpekcie životného prostredia –
Inšpektorátu životného prostredia Banská Bystrica vo veci mimoriadneho
zhoršenia vôd spôsobeného havarijným únikom ľahkého vykurovacieho
oleja dňa 16. júna 2005
dvojmo
príslušnosť súdu daná v zmysle § 250t ods. 8 v spojitosti s § 246 ods.
1 O.s.p.
I. Skutkový stav
Žalobca je povinný skutkovo opísať, v akých konkrétnych situáciách
podľa neho dochádza k nečinnosti správneho orgánu v konkrétnom konaní.
II. Právne posúdenie veci
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na
základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a
postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 4 OSP súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch
na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a
povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej
správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí
postupom uvedeným v § 250b a 250u.
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom
ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný,
môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo
veci konať a rozhodnúť.
Z uvedenej citácie zákonných ustanovení vyplýva, že žalobca je v
konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy povinný preukázať, že
orgán verejnej správy má právnym predpisom uloženú povinnosť konať,
avšak bez vážneho dôvodu nekoná a je vo veci nečinný. K naplneniu
jednotlivých zákonných predpokladov správnej žaloby uvádzame
nasledovné:
II.A. – právnym predpisom uložená povinnosť konať
Konanie, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy
upravuje zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (vodný zákon) a vykonávacie predpisy k nemu. Tieto právne
predpisy tiež upravujú problematiku mimoriadneho zhoršenia vôd a
postup pri odstraňovaní jeho následkov.
Podľa § 41 ods. 1 vodného zákona „Mimoriadne zhoršenie kvality vôd
alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd (ďalej len "mimoriadne
zhoršenie vôd") je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo
závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd bez
povolenia alebo v rozpore s ním, alebo spôsobené neovládateľným únikom
nebezpečných látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom
vody, tukovým povlakom, vytváraním peny, výskytom uhynutých rýb na
hladine vody alebo výskytom nebezpečných látok v prostredí súvisiacom
s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou.“
Podľa § 41 ods. 4 vodného zákona „Za pôvodcu mimoriadneho zhoršenia
vôd sa považuje ten, kto prevádzkoval zariadenie v čase, keď
mimoriadne zhoršenie vôd vzniklo a keď sa preukázala príčinná
súvislosť s jeho prevádzkovaním.“
Podľa § 41 ods. 5 vodného zákona „Pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd
je povinný vykonať bezprostredné opatrenia na zneškodnenie
mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj opatrenia na odstránenie jeho
škodlivých následkov.“. Čo sa rozumie pod bezprostrednými opatreniami
na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd a opatreniami na
odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd, to
definuje § 41 ods. 6 a 7 vodného zákona.
Podľa § 41 ods. 8 vodného zákona „Pri vykonávaní opatrení podľa
odsekov 5 až 7 sa pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd riadi havarijným
plánom a príkazmi inšpekcie.“
Podľa § 41 ods. 9 vodného zákona „Ak sa opatrenia na zneškodnenie
mimoriadneho zhoršenia vôd alebo opatrenia na odstránenie jeho
škodlivých následkov nedosiahnu postupom podľa odseku 8, môže
inšpekcia rozhodnúť o ich uložení.“
Podľa § 41 ods. 10 vodného zákona „Inšpekcia zisťuje príčiny vzniku
mimoriadneho zhoršenia vôd, riadi práce pri jeho riešení a vydáva
príkazy na vykonanie potrebných opatrení. Inšpekcia je oprávnená
vyžadovať spoluprácu orgánov štátnej správy, pôvodcu mimoriadneho
zhoršenia vôd, ak je známy, správcu vodného toku, poverenej osoby,
záchranných zložiek záchranného integrovaného systému, obcí alebo
iných právnických osôb a fyzických osôb. V rámci tejto spolupráce môže
inšpekcia ustanoviť z ich zástupcov pracovnú skupinu.“
Podľa § 41 ods. 11 vodného zákona „Ten, kto sa zúčastní zisťovania
alebo zneškodňovania mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný poskytnúť
inšpekcii potrebné údaje, informácie, technickú pomoc a odbornú
pomoc...“
Podľa § 59 ods. 1 písm. a) vodného zákona „Ministerstvo ako ústredný
orgán štátnej vodnej správy a vodného hospodárstva vykonáva štátnu
vodnú správu podľa tohto zákona a riadi jej výkon“
Podľa § 62 ods. 1 vodného zákona „Inšpekcia je odborný kontrolný
orgán, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva hlavný štátny
vodoochranný dozor vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami.“
Podľa § 62 ods. 2 písm. c), d) a e) vodného zákona „Inšpekcia vykonáva
dozor najmä nad ochranou povrchových vôd a podzemných vôd pred ich
znečisťovaním nebezpečnými látkami; dodržiavaním zákonných povinností
na úseku ochrany vôd a hospodárenia s vodami; plnením podmienok a
opatrení uložených rozhodnutiami orgánov štátnej vodnej správy na
úseku ochrany vôd a hospodárenia s vodami.“
Podľa § 62 ods. 3 vodného zákona „Inšpekcia preberá hlásenie o
mimoriadnom zhoršení vôd...“
Podľa § 62 ods. 4 vodného zákona „Inšpekcia riadi práce pri riešení
mimoriadneho zhoršenia vôd...“
Podľa § 62 ods. 5 vodného zákona „Inšpekcia pri riadení prác na
riešení mimoriadneho zhoršenia vôd vydáva pôvodcovi mimoriadneho
zhoršenia vôd príkazy na vykonanie opatrení na zneškodnenie
znečistenia vôd a odstránenie jeho škodlivých následkov (§ 41 ods. 8)“
Podľa § 62 ods. 6 písm. b) vodného zákona „Inšpekcia okrem úloh podľa
odsekov 1 až 5 v rámci výkonu štátnej vodnej správy rozhoduje o
uložení opatrení pri mimoriadnom zhoršení vôd (§ 41 ods. 9).“
Podľa § 62 ods. 9 vodného zákona „Inšpekcia spolupracuje s orgánmi
štátnej vodnej správy pri plnení svojich úloh a poskytuje im odbornú
pomoc.“
Z jazykového a logického výkladu citovaných ustanovení vodného zákona
vyplýva, že zákonodarca pre prípad vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd
založil výlučnú kompetenciu Slovenskej inšpekcie životného prostredia
konať. Zároveň v zmysle uvedených ustanovení je Slovenská inšpekcia
životného prostredia povinná obligatórne vždy konať, čo vyplýva z
imperatívnej formy zvolených slov („...zisťuje príčiny...“, „...vydáva
príkazy...“, „...riadi práce...“). Jediné ustanovenie, ktoré v sebe
obsahuje fakultatívnu možnosť postupu SIŽP, je ustanovenie § 41 ods. 9
vodného zákona, ktoré zakotvuje, kedy SIŽP môže vydať rozhodnutie o
uložení opatrení. Sumárne však platí, že SIŽP je ex lege vždy povinná
vykonávať potrebné kroky a postupovať v zmysle ostatných citovaných
ustanovení vodného zákona.
V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR „štátne orgány môžu konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon“. Z tohto ustanovenia možno vyvodiť, že štátne orgány nielenže
nemôžu konať nad rámec ústavného a zákonného rámca, ale v spojení s
čl. 1 ods. 1 Ústavy SR („Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát.“) sú štátne orgány povinné postupovať tak
ako im príslušné zákonné normy prikazujú. Štátne orgány preto nemôžu
ignorovať zákonný imperatív konať istým spôsobom a nemôžu postupovať a
rozhodovať podľa vlastnej ľubovôle bez ohľadu na dikciu právneho
predpisu. Len pri rešpektovaní uvedených zásad môžu byť naplnené
predpoklady pre ústavne konformný postup orgánov verejnej moci.
II.B. – neexistencia vážneho dôvodu na nekonanie
Žalobca sa domnieva, že Slovenská inšpekcia životného prostredia,
Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica nekoná bez vážneho
dôvodu vo veci riešenia a odstraňovania znečistenia, ktoré na jeho
pozemku spôsobilo mimoriadne zhoršenie vôd v zmysle § 41 vodného
zákona. Žalobca vychádza z toho, že počas dlhej doby viac ako troch
rokov SIŽP, IŽP BB žiadny vážny dôvod svojej nečinnosti neuviedla
resp. nijako ho vierohodne nepreukázala.
SIŽP, IŽP BB sa snaží svoju nečinnosť oprieť o tvrdenie, že udalosť,
pri ktorej došlo dňa 16.06.2005 na žalobcovom pozemku k úniku
nebezpečnej látky, nie je mimoriadnym zhoršením vôd. Žalobca na tomto
mieste zdôrazňuje, že hoci SIŽP, IŽP BB prišla s takýmto závažným
tvrdením, nikdy nevyvrátila to, že sa jedná o mimoriadne zhoršenia
vôd, ani neuviedla prečo zaujala taký postoj a nikdy si neobstarala
akékoľvek dôkazy, ktoré by jej tvrdenie potvrdzovali. SIŽP si namiesto
argumentácie vo vecnej rovine zvolila, pre žalobcu z nepochopiteľných
dôvodov, zľahčovanie skutkových zistení a znevažovanie predložených
dôkazových materiálov. SIŽP vo svojich vyjadreniach poukazuje na to,
že predložený znalecký posudok obsahuje nepodložené tvrdenia, a že
nemohlo ísť o mimoriadne zhoršenie vôd, keďže sa nepreukázalo a
nezistilo o aké množstvo znečisťujúcej látky sa jednalo. SIŽP sa však
nikdy v žiadnom zo svojich vyjadrení nezaoberala legálnou definíciou
mimoriadneho zhoršenia vôd a nikde neuvádza, z akých úvah vychádza pri
tvrdení, že sa o mimoriadne zhoršenie vôd nejedná. Avšak mimoriadne
zhoršenie vôd je udalosť definovaná zákonnými znakmi, ktoré boli v
danom prípade naplnené, čo napokon SIŽP, IŽP BB nikdy právne a vecne
nevyvrátila.
Prvým a základným dôvodom je, že kvôli zlyhaniu SIŽP ako
špecializovaného orgánu štátnej vodnej správy a špecializovaného
orgánu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie vznikol
stav, pri ktorom na žalobcovom pozemku stále pretrváva jemu spôsobené
závažné znečistenie a orgán príslušný na jeho riešenie a zabezpečenie
jeho odstránenia je vo veci nečinný, čím sa vytvára bezprecedentný a
pre žalobcu vrcholne neakceptovateľný stav. Tým, že jediný príslušný
orgán otvorene rezignoval na svoje zákonné kompetencie, porušuje tak
žalobcovo právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
(SIŽP odmieta konať, čím odníma žalobcovi prístup k spravodlivosti),
právo na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy SR (pozemok
žalobcu bol znečistený a tento stav sa nerieši), právo na včasné a
úplné informácie o životnom prostredí podľa čl. 45 Ústavy SR (SIŽP
nezisťovala rozsah znečistenia a jeho následky) a vlastnícke právo
podľa čl. 20 Ústavy SR (poškodený a znehodnotený predmet vlastníckeho
práva).
II.C. – nečinnosť orgánu verejnej správy
Zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách (vodný zákon) v ustanoveniach, ktoré
upravujú mimoriadne zhoršenie vôd predpokladá, že pri vzniku udalosti,
ktorá bude spĺňať znaky mimoriadneho zhoršenia vôd, bude SIŽP vo veci
činná a bude vykonávať kroky smerujúce k čo najrýchlejšiemu zisteniu
príčin, rozsahu a pôvodcu znečistenia, k zneškodneniu znečistenia a k
odstráneniu jeho škodlivých následkov. Zakotvenie takéhoto postupu je
plne v súlade s účelom vodného zákona, najmä podľa § 1 ods. 1 písm.
a), b) a d) tohto zákona – teda všestranná ochrana vôd, zachovanie
alebo zlepšovanie stavu vôd a zlepšenie kvality životného prostredia a
jeho zložiek. Žalobca poukazuje na to, že na zabezpečenie účelu
vodného zákona nie je v danom prípade rozhodujúce len právne
vymedzenie predmetnej udalosti. Podstatné je, aby SIŽP, IŽP BB ako
jediný štátny orgán, ktorý môže v danej veci konať, využila svoje
zákonom stanovené právomoci a dosiahla odstránenie negatívnych
následkov udalosti, pričom sa žalobca zároveň domnieva (a relevantnými
faktami a stanoviskami to dokladá), že pri predmetnej havarijnej
udalosti jednoznačne došlo k naplneniu podmienok zákonnej definície
mimoriadneho zhoršenia alebo ohrozenia kvality vôd, stanovenej v § 41
ods. 1, a teda že SIŽP, IŽP BB musí v danej veci konať.
Na to aby bol naplnený účel a cieľ vodného zákona – ktorým je
jednoznačne aj to, aby nedochádzalo k poškodzovaniu vôd, resp. aby
bolo účelne dosiahnuté jeho odstránenie – je potrebná aktívna účasť a
súčinnosť príslušných orgánov a nie ich pasivita a spory o
príslušnosti. Z hľadiska účelu a zmyslu vodného zákona je podstatné,
aby každé znečistenie bolo odstránené a došlo k náprave nevyhovujúceho
stavu, čo v prípade mimoriadneho zhoršenia vôd na žalobcovom pozemku
Slovenská inšpekcia životného prostredia svojim nekonaním poprela, aj
keď bola jediným orgánom, ktorý konať mohol a zároveň musel. Inšpekcia
tak zároveň poprela aj účel na ktorý bola zriadená.
Komentár k ustanoveniu § 250t Občianskeho súdneho poriadku uvádza: „Nečinnosť
je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli
predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo
faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol.
Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov
(vykonávanie úkonov bez vedomia účastníkov, opomenutie predvolať
účastníka) alebo v zbytočných prieťahoch (v nerobení žiadnych úkonov)
pri postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že
namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec
vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v
spise a pod.“
V prípade, pre ktorý sa žalobca obracia na krajský súd s touto
žalobou, SIŽP v rozpore s dikciou zákona, v rozpore so znaleckými
skutkovými zisteniami a v rozpore s názormi ostatných orgánov a v
rozpore s dôkazmi predkladanými žalobcom, neustále tvrdí nedostatok
svojej právomoci na konanie. SIŽP zároveň toto svoje tvrdenie ničím
nepodložila a dodnes tak nerozptýlila obavy žalobcu, že koná
svojvoľne, arbitrárne a protiprávne – a teda, že nevykonáva svoju
právomoc spôsobom určeným v zákone.
„Správny súd na základe návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal
preskúmania nečinnosti orgánu verejnej správy, preskúmava zákonnosť
postupu správneho orgánu, t.j. skúma, či jeho činnosť, ktorou
realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, je, alebo nie
je v súlade s týmito zákonmi. Pri preskúmavaní zákonnosti činnosti
správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom
predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne
či nevykonal chybný úkon.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sž
120/2003 zo dňa 01. 07. 2004)
V opisovanom prípade sa postoj a prístup Slovenskej inšpekcie
životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia v čase menil.
Spočiatku SIŽP dokonca vykonala šetrenie na mieste a spracovala
protokol o kontrole s jeho následným dodatkom. Neskôr už, spolu s
tvrdením svojej nepríslušnosti, odstúpila vec na šetrenie inému
orgánu, ktorého činnosť a rozhodovanie v predmetnej veci boli
nadriadeným orgánom posúdené ako rozhodovanie a postup orgánu vo veci
nepríslušného. Napriek tejto skutočnosti a napriek mnohým ústnym,
telefonickým a písomným výzvam a sťažnostiam SIŽP ostala naďalej vo
veci nečinná, opomenula vykonávanie potrebných krokov a úkonov. V
poslednom období sa prístup SIŽP k predmetnému prípadu vyhrotil v
negatívnom zmysle do takej miery, že napriek tomu, že SIŽP už mala
vedomosť o svojej výlučnej príslušnosti a napriek tomu, že SIŽP už
vedela o závažnosti prípadu, vedome odmietla realizovať svoju právomoc
a využiť svoje zákonné kompetencie spôsobom, aby boli chránené jednak
súkromné záujmy (záujem žalobcu na odstránení znečistenia), ale tiež
verejné záujmy (záujem štátu na riadnom a zákonnom výkone činnosti
orgánov verejnej správy, záujem o zdravie obyvateľov, záujem o čisté
životné prostredie, záujem na vyvodení zodpovednosti voči známemu
pôvodcovi znečistenia). Motívy takéhoto konania SIŽP nie sú žalobcovi
známe, avšak zodpovednosť SIŽP za tento stav a za jeho riešenie ostáva
naďalej zachovaná.
III. Návrh na rozhodnutie
Počas obdobia dlhšieho ako tri roky od udalosti (od 16.06.2005) sa do
dnešného dňa nepodarilo vyriešiť situáciu, ktorá nastala po havarijnom
úniku ľahkého vykurovacieho oleja na pozemku žalobcu. Napriek tomu, že
pôvodca znečistenia bol a je známy, príslušný orgán štátnej vodnej
správy – Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát
životného prostredia Banská Bystrica – nevyvodila voči nemu nijaké
dôsledky, neprikázala mu vykonať potrebné opatrenia ani nezabezpečila
ich reálne uskutočnenie. Napriek tomu, že vodný zákon jasne a
expressis verbis upravuje povinnosti pôvodcu znečistenia ako aj postup
SIŽP pri vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd, SIŽP, IŽP BB nezačala a
naďalej odmieta začať konanie (resp. uskutočniť kroky) v zmysle § 41
vodného zákona, hoci jej to tento zákon ukladá. Škodlivé následky
mimoriadneho zhoršenia vôd neboli doteraz odstránené a sanačné práce
neboli vykonané napriek záverom a odporúčaniam znalca z príslušného
odboru. Nadlimitné znečistenie žalobcovho pozemku pretrváva, pričom
pretrváva nielen ujma na zložkách životného prostredia, ale okrem toho
bola a naďalej je spôsobovaná škoda žalobcovi ako vlastníkovi
postihnutého pozemku.
Aj orgán štátnej vodnej správy je v zmysle ustálenej judikatúry
Ústavného súdu orgánom právnej ochrany v zmysle článku 46 ods. 1
Ústavy SR. Judikatúra Ústavného súdu SR ďalej považuje za súčasť
ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu aj zákonom upravené
relevantné konanie orgánov verejnej správy. Ak teda SIŽP, IŽP BB
nekoná tak ako jej zákon výslovne ukladá, porušuje tým garantované
ústavné právo žalobcu na inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1
Ústavy SR a navyše svojou nečinnosťou spôsobuje neprípustné obmedzenie
žalobcovho vlastníckeho práva, práva na priaznivé životné prostredie a
práva na včasné a úplné informácie o životnom prostredí.
Nakoľko žalobca už v predošlom postupe využil všetky jemu dostupné
prostriedky, žiada, aby Krajský súd v Banskej Bystrici vydal
nasledovné
u z n e s e n i e
Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného
prostredia Banská Bystrica je p o v i n n á v lehote 1 mesiaca od
právoplatnosti tohto uznesenia vo veci mimoriadneho zhoršenia vôd v
Lučenci na pozemku žalobcu, ktoré bolo spôsobené neovládateľným
havarijným únikom ľahkého vykurovacieho oleja dňa 16.06.2005 známym
pôvodcom znečistenia, postupovať podľa ustanovení § 41 ods. 8 až 10 a
§ 62 ods. 4, 5 a 6 písm. b) zákona č. 364/2004 Z.z. vodný zákon, a
teda je povinná riešiť spôsobené mimoriadne zhoršenie vôd, zisťovať
jeho príčiny, riadiť práce pri jeho riešení a vydávať príkazy
pôvodcovi znečistenia na vykonanie opatrení na zneškodnenie
znečistenia vôd a odstránenie jeho škodlivých následkov.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania na účet jeho
právnej zástupkyne do 5 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
podpis
V Banskej Bystrici, dátum
5/5